reklama

Too little too late

Naposledy som napísal, že ak sa nás v Bratislave zíde stotisíc, Fico pustí do gatí. Jediný dôvod, prečo sa tak nestalo, je ten, že nás bolo „iba“ šesťdesiattisíc. Skúsme v piatok tú kvótu naplniť… za ten pohľad to stojí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Milí priatelia demokracie a vlády zákona,

nechcem teraz ani len začať špekulovať o počte slovenských domácností, v ktorých dnes po vlastnohubnom oznámení rezignácie ministrom vnútra začalo trieskať (a striekať) šampanské. Aj sám autor blogu je už teraz v mierne rozjarenej nálade, preto nech čitatelia prepáčia prípadné preklepy.

Je známe, že my Slováci nepotrebujeme veľa k nefalšovanej radosti. Ale napríklad takí Angličania, ktorí dali svetu termín „politická zodpovednosť“, by dnešný výstup bývalého ministra akiste iba lakonicky (a nadmieru výstižne) zhodnotili slovami „too little too late“, čo v preklade znamená príliš málo a príliš neskoro.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak by som zmysel tejto trefnej frázy mal vysvetliť ľuďom menej zbehlým v jazyku anglickom, napísal by som asi toto: predstavte si, že na rodinnej dovolenke, dajme tomu v Chorvátsku, vám zlyhajú brzdy na aute a vy začnete zúrivo dupať na celkom voľný brzdový pedál, snažiac sa zastaviť auto rútiace sa k okraju útesu, keď si vtom pod pedálom všimnete svadobný prsteň, o ktorom ste si mysleli, že už je nenávratne stratený; alebo keď sa váš najlepší kamarát snaží utešiť vás po tom, čo ste dostali kopačky od frajerky, slovami, že nech si z toho nič nerobíte a že to aj tak bola štetka, pretože pred pár rokmi vás podviedla, a ešte k tomu práve s ním; alebo… hmmmm… alebo keď váš historicky najkrajší minister vnútra blahosklonne odstúpi zo svojho postu (pričom sa stále tvári ako majster sveta) dávno po tom, čo by už v každej normálnej demokratickej krajine hnil v base práve na základe pochybení v jeho škandálmi popretkávanom pôsobení vo funkcii. Vyberte si…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kaliňák svojím vyvodením politickej zodpovednosti (akokoľvek trpko a smiešne tento výraz znie v ústach ktoréhokoľvek smeráka vrátane bývalého straníckeho Goebbelsa Mareka Maďariča) nepriznal nič viac a nič menej než to, že všetky doterajšie pokusy o jeho odvolanie v parlamente boli celkom oprávnené a temer všetky blamáže, ktoré sa mu až dodnes darilo ututlať či prežiť, sa zakladali na pravde.

Väčšina jeho káuz súvisela s korupciou. Do politiky vstúpil tento pán ako Mr. Kovošrot, keď v spolupráci s konkurznými podvodníkmi pripravil štátny rozpočet o minimálne 26 miliónov korún (áno, stále si pamätáme mená ako Elemír Tichý, Peter Szivós alebo Jozef Brhel). Nasledovali kauzy ako tunelovanie VSS (áno, stále si pamätáme mená ako Ľubomír Benkovský, Ľubomír Skuhra alebo Dušana Višňovská); kauza Horné Plachtince, pri ktorej istá záhadná eseročka Regionálna obstarávacia agentúra „vysúťažila“ pre štát reklamné služby v hodnote 130 miliónov eur (áno, stále si pamätáme mená ako Ján Feranc alebo Katarína Lutherová); kauza Chovanec, pri ktorej štát kvôli podvodníkom s DPH prišiel odhadom najmenej o 75 miliónov eur (áno, stále si pamätáme mená ako Stanislav Kubánek, Jozef Buček či Michal Kopčík); alebo celkom naposledy kšefty s Bašternákom, ktoré obhajoval nejakými orieškami či čím (link schválne neuvádzam, pretože tento príbeh už takpovediac zľudovel).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Iba menšia časť jeho „prieserov“ sa týkala diletantizmu v oblasti jeho domnelej odbornosti: spomeňme napríklad nezdanený vývoz výbušnín do iných krajín EÚ; zbabrané resp. vôbec nezačaté vyšetrovanie útoku na Hedvigu Malinovú, ktorá je dodnes smutným príkladom toho, ako sa slušní Slováci musia sťahovať za hranice našej krajiny kvôli tunajším gaunerom; a aby bokom nezostal ani o troška (súvislosť čisto zámerná) krajší súrodenec sestry korupcie, totiž rodinkárstvo, spomeňme jeho „výsostne odborné“ nominácie v radoch polície ako Bernard Slobodník, Stanislav Jankovič či Tibor Gašpar.

Len tak celkom mimochodom, napriek všetkým týmto Kaliňákovým prešľapom (tiež už chvalabohu bývalý) minister Ján Počiatek dnes pre denník Sme povedal niečo v tom zmysle, že Kaliňák bol naším najlepším ministrom vnútra. Keďže prvý apríl je ešte pomerne ďaleko, len tak stranou: ktorého idiota vôbec napadlo pýtať sa Počiatka na to, akým ministrom bol Kaliňák? Akú odpoveď asi tak dotyčný škrabák čakal? Veď to je azda ešte úbohejšie ako pýtať sa Kaliňáka, akým ministrom bol Počiatek, keďže Počiatek mal dosť chochmesu aspoň na to, aby v politike prestal smrdieť o niečo skôr (ale ani to nám stačiť nebude, milý Janko).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Predchádzajúce odseky azda poslúžia ako – istotne iba letmé a povrchné, ale zatiaľ celkom dostačujúce – vysvetlenie toho, prečo Kaliňákovo odstúpenie je iba povestnou prvou kockou padajúceho domina, za ktorou nutne musia nasledovať ďalšie, resp. kartou v domčeku zločinu, korupcie a všakovakých iných nerestí, ktorej odňatie spustí lavínu ďalších odhalení, zistení a dôkazov o tom, akýže to divoký a nehanebný večierok si tu za peniaze nás všetkých za posledné desaťročie usporiadala strana s názvom Smer-SD.

Pravdaže, netreba zabúdať, že jej predseda Fico je starý politický mazák, ktorý však už isto dočista zabudol (a práve v tom tkvie jeho skaza), prečo počas tzv. noci dlhých nožov v roku 1994 ako jediný z opozície zotrval v parlamente a vytrvalo hlasoval proti všetkým návrhom mečiarovskej „hajzeldosky“ na znásilnenie našej vtedy ešte mladej demokracie. Musíme mať na pamäti aj Bélov „harakter“, ktorý už raz „rozchodol“ o tom, že Fico a jeho kamarila dostane dva roky náskok pred vyšetrovateľmi. A napokon je tu aj nevypočítateľný Tomtom, ktorého gejzír náhodných slov dokáže zamotať situáciu do takej miery, ktorú dnes nedokáže predvídať ani ten najschopnejší prognostik.

Pre všetky tieto „fucktory“ platí, že nič ešte nie je vyhraté. Preto vás žiadam, občania, vytrvajte v ostražitosti, buďte bdelí a neprestávajte agitovať medzi svojimi príbuznými a známymi. Len sústredený občiansky tlak nám zaručí, že táto vlna občianskeho vzopätia nevyjde navnivoč a že v konečnom dôsledku sa na Slovensku opäť bude dať slobodnejšie dýchať.

Naposledy som napísal, že ak sa nás v Bratislave zíde stotisíc, Fico pustí do gatí. Jediný dôvod, prečo sa tak nestalo, je ten, že nás bolo „iba“ šesťdesiattisíc. Skúsme v piatok tú kvótu naplniť… za ten pohľad to stojí.

Daniel Borský

Daniel Borský

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Kto som? Na túto otázku asi najlepšie odpovie najväčší český básnik (minimálne) dvadsiateho storočia:Jde jaro do létaa léto do podzimuV kostýmu Hamletaa v mozku Hirošimu,strach krajem obchází,sešvagřen s beznadějíKrál chlastá se zlodějiv putyce nad hrázíNa prášek rozemnoumá váhání mé činyVždyť, kdo je onde mnouje vlastně někdo jinýZombie! Sen z morfia.Ve vodě obraz klamnýKdo jsem? Jen bezvýznamný,zatrpklý páriaTen druhý přebírávítězství, pocty, cenyMé já - je nevíraPůlkacíř, uřícenýz útěku před citem,před láskou, před pohodlímJeště se někdy modlímv tom příliš hlasitém,hrabivém očistciCo zbývá, moji páni?Pokorně přečíst si,tiše a bez reptání,rozsudek mlčeníA nad skleničkou rakijidál věřit na zázrakyUctivost, vážení Karel Kryl (*1944 †1994) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu