reklama

Smrad po Ficovi sa dá vyvetrať iba na námestiach

„A těm mladým bych odkázal: Nenaučte se dělat kompromisy dřív, než jste čehokoliv dosáhli.“ (Karel Kryl na adresu študentského hnutia, november 1989)

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

„Tak sa nám porúčala Ficobanda,“ prehodila rozhoďnôžka Mária smerom k pánu Vadalovi, ktorého pred rokmi prepustili zo služieb mafie, keď ho rada kalábrijských kmotrov definitívne vyhlásila za blba, čo je schopný uživiť sa len vyciciavaním poctivých ľudí a falšovaním faktúr v nejakej ďalekej krajine pánubohu za chrbtom, kde vôbec nič nie je.

Možno takto nejako by začínal Jaroslav Hašek svojho slávneho Švejka dnes, keby ho chcel jedinou vetou zasadiť do ducha doby súčasného Slovenska. Ale tak ako už zľudovelá konštatácia upratovačky Müllerovej bola iba úvodom do rozsiahleho románu, aj táto veta by bola len predohrou k dlhej ceste za obnovením vlády zákona v našej krajine.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prvé dejstvo tejto božskej komédie máme za sebou. Fico a Kaliňák musia vypratať svoje kancelárie, ktoré im za tých bezmála dvanásť rokov už takmer prirástli k zadkom, a odniesť so sebou všetky osobné propriety vrátane Fidelových a Ernestových portrétov. Mimochodom, je iróniou osudu, že ani jeden z týchto pomýlených Jánošíkov dodnes netuší, že ak by dotyční páni ešte žili, práve ich falošní slovenskí uctievatelia by boli na samom vrchole ich zoznamu pre popravčiu čatu, pretože si zamenili službu ľuďom za bezohľadné dojenie verejných zdrojov a ako bájny skarabeus si naivne myslia, že z tej svojej biednej guľôčky hovien budú úspešne kŕmiť bezpočet svojich pokolení.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na ich miesta teraz aspoň na čas zasadnú iní (zámerne nepíšem noví) ľudia, ktorí sa budú počas nasledujúcich týždňov úporne snažiť presvedčiť nás ostatných, že sa poučili z chýb svojich predchodcov. Nuž, vskutku náročná úloha…

Potiaľto by to bolo všetko v poriadku. Falošné tóny však tento týždeň zazneli z novinárskej obce. Namiesto toho, aby sa novinári jasne postavili na stranu verejného záujmu, teda za dôkladné vyčistenie chlieva, na ktorý našu krajinu premenilo desaťročie Ficových vlád, novinári celý týždeň kritizovali prezidenta republiky, blúzniac o jeho údajnej chôdzi po tenkom ústavnom ľade (Tkačenko pre Sme) či bľabotajúc o tom, ako sa mu rozpadla stratégia (Daniš pre Aktuality.sk). Kapitolou samou osebe bol „publicista“ Milan Žitný, ktorý v rozhovore pre ČT24 nielenže Ficovi celkom dočista vylízal anál (podľa neho vraj nemá dôvod odchádzať z politiky vo chvíli, keď stotisíc ľudí na námestiach kričí „Dosť bolo Fica!“ či „Fico do basy!“) ale dokonca prezidenta poučil, že sa má „chovať ako hlava štátu a nie ako urazený chlapec, ktorý využíva situáciu“. O „novinároch“ z Pravdy, ktorí najnovšie zrážajú podpätky pred majiteľom zrejme najväčšieho konšpiračného webu na území bývalého Československa, radšej pomlčím.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prezident to pritom urobil asi najlepšie ako mohol, keď zohral kľúčovú úlohu pri oškrabávaní tých najsmradľavejších usadenín na imidži Vlády SR a dôstojne sa vyrovnal aj s Ficovým vynervovaným úškľabkom počas demisie. Vo vrave námestí a v riave politických kydov totiž väčšina novinárov akoby stratila zo zreteľa fakt, že Fico je stále ešte predsedom vlády, Kaliňák je stále ešte ministrom vnútra a Gašpar je stále ešte šéfom polície… ktorá je, celkom mimochodom, pri vyšetrovaní vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej stále ešte v bode nula. A že ak by boli v Smere pristúpili na predčasné voľby bez otáľania (a tým pádom bez jedinej abdikácie), boli by na svojich postoch bývali ostali až do tých volieb, čiže najmenej do začiatku júla ale ešte skôr až do začiatku septembra, čo by im poskytlo polročný (!) náskok pred príchodom vlády zákona a spravodlivosti. Viem si celkom živo predstaviť, že v takom prípade by sa dva mesiace letných prázdnin na Úrade vlády, Ministerstve vnútra a Policajnom zbore zmenili na divoký letný happening skartácie dokumentov a zametania stôp. Netvrdím, že v dnešnej situácii nič takého nehrozí, ale dá sa predpokladať, že menovaní páni to teraz budú mať predsa len o čosi ťažšie, minimálne z úradného a procedurálneho hľadiska.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz je na rade parlament, ktorý podľa môjho skromného názoru tomuto obkukanému ansámblu dlhonosých bábok pod taktovkou zaskakujúceho maestra impresária Pellegriniho rozhodne nedáva istotu 76 hlasov potrebných na to, aby sa mohol chopiť vesla. Ak nás história niečo učí, potom to, že Pellegrini nebude pre Fica ničím viac, než bol Urbánek pre Jakeša alebo Adamec pre Štrougala: totiž zúfalým pokusom o zachovanie kontinuity bezprecedentného, bezbrehého a beztrestného rabovania vrchnosti, ktoré Slováci dôrazne odmietli už vo voľbách pred dvomi rokmi.

A ak by sa aj hneď stalo, že táto paródia na novú vládu predsa získa dôveru parlamentu, možnosti občanov túžiacich po slušnom Slovensku sa tým celkom nevyčerpávajú: ešte stále máme na svojej strane energiu a odhodlanie stále zaplnenejších námestí.

V tejto súvislosti sa dnešné rozhodnutie organizátorov série protestov „Za slušné Slovensko“ zrušiť najbližšie zhromaždenie dá vnímať prinajmenšom ako nepochopiteľné prenechanie iniciatívy protivníkovi, či skôr rezignovanie na akúkoľvek iniciatívu.

Tu si nemôžem nespomenúť na svoje prvé osobné stretnutie s Karlom Krylom kedysi koncom novembra 1989 v bratislavskom hoteli Carlton, kde som sa ho ako začínajúci novinár spýtal, či má nejaký odkaz pre protestujúcich študentov. Vtedy sa tento múdry pán na okamih zamyslel a potom povedal: „Těm mladým bych vzkázal: Nenaučte se dělat kompromisy dřív, než jste čehokoliv dosáhli.“

Ktovie, čo by povedal na dnešné rozhodnutie organizátorov zrušiť zajtrajšiu demonštráciu? Možno niečo v tom zmysle, že pre mladých študentov bolo stretnutie s prezidentom republiky akiste vyvrcholením ich doterajších životných dráh a že sa preto až tak veľmi nečuduje, že na okamih podľahli opojeniu slávou. Hoci… keď tak nad tým teraz premýšľam, asi by bol oveľa, oveľa uštipačnejší…

Na druhej strane, sledujúc internetové diskusie, musím s radosťou (no aj s istou opatrnosťou) skonštatovať, že na nejakých organizátoroch teraz už vôbec nezáleží, pretože to vyzerá, že občan sa definitívne prebudil a berie réžiu vecí verejných do vlastných rúk. Iniciatívu prevzali tí, od ktorých sa to čaká akosi prirodzene, teda študenti. Možno sú to takí, ktorí ešte nemali tú česť stretnúť sa s prezidentom republiky. A keďže tí, ktorým sa tej cti už dostalo, nás v tom nechali samých, budeme si zajtra musieť zaprotestovať bez nich. Takže sa na vás všetkých opäť teším.

Na Ficov obľúbený sviatok, 8. marca, som napísal, že ak sa nás na námestí zíde stotisíc, Fico pustí do gatí. Napokon do gatí pustil oveľa skôr, keď nás tam bolo podľa môjho odhadu tak ledva 70 tisíc. Neviem, čo by taká stovka spravila s kastelánom Pellegrinim, ale stavím sa, že obsah toho záhadného balíčka, čo mu dnes na tlačovke náhle vypadol z vrecka saka, by musel urýchlene skončiť v jeho útrobách.

P.S. 1: Nechcem organizátorom zajtrajšieho pochodu príliš kibicovať do roboty, ale mám dva skromné návrhy. Prvý: natiahnime ten zajtrajší pochod až pred parlament. Druhý: skúsme si namiesto obligátnych kľúčov (ktoré pre nás, deti Novembra, ostávajú sentimentálnou no už aj trochu obstarožnou spomienkou) priniesť zvonce a zvončeky každého druhu, zvuku a veľkosti. Sme predsa národ pastierov, nuž skúsme prebudiť to stádo nesvojprávnych oviec a priviesť ich tentoraz nie na pašu (lebo veď napásli sa už do prasknutia) ale konečne aj k štipke rozumu.

P.S. 2: Uhádli ste, ani dnes sa to nezaobíde bez večernej chvíľky Krylovej poézie, keď už pre nič iného, tak preto, aby sme všetci mali o čom premýšľať:

Smečka (z albumu Monology, 1990)

Už táhnou hejna holubic se zelenými křídly
a klecí zbylo věru víc než snů, jež v duši sídlí,
po čtvrtstoletí mlčení a půlstoletí strachu,
svou troufalostí zděšeni, plijeme na papachu.

Déšť padá na sloup morový a zamořenou révu,
už táhnou koně kovoví z Augiášových chlévů,
a není, kdo by vykydal, vždyť rádci samozvaní
si pěstí staré zvyky dál a kradou, lžou a žvaní.

Jak ustrašení šakali po dvacet roků hnití
my trpělivě čekali, až vlci budou sytí,
už táhne smečka nažraná do tajgy hluchoněmé,
my, čekajíce na „hrana“, teď o kosti se rveme.

Daniel Borský

Daniel Borský

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Kto som? Na túto otázku asi najlepšie odpovie najväčší český básnik (minimálne) dvadsiateho storočia:Jde jaro do létaa léto do podzimuV kostýmu Hamletaa v mozku Hirošimu,strach krajem obchází,sešvagřen s beznadějíKrál chlastá se zlodějiv putyce nad hrázíNa prášek rozemnoumá váhání mé činyVždyť, kdo je onde mnouje vlastně někdo jinýZombie! Sen z morfia.Ve vodě obraz klamnýKdo jsem? Jen bezvýznamný,zatrpklý páriaTen druhý přebírávítězství, pocty, cenyMé já - je nevíraPůlkacíř, uřícenýz útěku před citem,před láskou, před pohodlímJeště se někdy modlímv tom příliš hlasitém,hrabivém očistciCo zbývá, moji páni?Pokorně přečíst si,tiše a bez reptání,rozsudek mlčeníA nad skleničkou rakijidál věřit na zázrakyUctivost, vážení Karel Kryl (*1944 †1994) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu