reklama

Ako Tiborko s Tomáškom žabku varili

Síce som to nikdy neskúšal, ale vraví sa, že keď žabu hodíte do vriacej vody, v šoku vyskočí von. No ak vodu v hrnci aj so žabou zohrievate pomaly, ten hlúpy tvor sa nechá uvariť. Sme aj my len hlúpe žaby, čo sa nechajú uvariť?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (14)

Josef Čapek mi azda prepáči, že parafrázujem jeho slávnu rozprávku o psíčkovi a mačičke, ale naozaj som neodolal. Tento prímer totiž vôbec nie je až tak od veci: stačí sa zadívať do psích očičiek, ktoré nový minister vnútra hádže na novinárov pri každej možnej príležitosti, a pozrieť sa na priam mačaciu ľahostajnosť k okolitému svetu, s ktorou starý policajný prezident čelí výzvam na svoje odstúpenie, a hneď je každému jasné, kto je kto.

Za posledných 46 dní, teda odkedy prvý a posledný raz v prípade Jána Kuciaka povedal pravdu – aj to iba preto, že sa buď pomýlil alebo prenáhlil – a síce že mladý novinár a jeho snúbenica boli zavraždení pre jeho prácu, vyprodukoval Tibor Gašpar nespočetné množstvo kiksov, za každý jeden z ktorých by policajný prezident v každej normálnej krajine odstúpil.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Len tak spakruky: v deň odhalenia vraždy vo Veľkej Mači vpustili vyšetrovatelia na miesto činu Róberta Krajmera, ktorý tam ako šéf protikorupčnej jednotky NAKA vôbec nemal čo robiť. Gašpar z tohto jurisdikčného guláša nielenže pre seba nevyvodil žiadne personálne dôsledky ale ešte sa ako malé decko s kritikmi hádal, že tam Krajmer vôbec nebol, až kým ho televízny záznam neusvedčil z klamstva.

To isté platí pre Gašparovo detinské obhajovanie neprítomnosti súdneho lekára, ktorý na rozdiel napríklad od takého Krajmera mal na mieste činu byť celkom určite. Gašpar však trval na tom, že nejaký miestny patológ s nejakým srandovným rýchlokurzom na tieto účely celkom postačuje, a sklapol až potom, čo ho niekoľko kapacít z odboru súdneho lekárstva (opäť) usvedčilo z drístania.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V nasledujúcich dňoch Gašpar pravidelne kŕmil verejnosť historkami o niekoľkých vyšetrovacích verziách, ktoré nielenže mali tú zvláštnu spoločnú črtu, že boli krokom do prázdna, no najmä tým opakovane porušoval informačné embargo, čo na prípad uvalil generálny prokurátor (áno, to je ten, čo sa začerstva vyhrážal rozpútaním pekla, no drístajúcemu policajnému gašparkovi za marenie vyšetrovania nepovedal ani mäkké „f“).

Po takmer mesiaci intenzívneho vyšetrovania Gašparovi detektívi obšťastnili občanov dychtivo čakajúcich na nejaké závery prevratným objavom: vraždu si vraj niekto objednal. Nno povedz! Myslím, že ak by sa na to boli spýtali hocikoho z tých desiatok tisícov ľudí, ktorí sa medzičasom vyrojili na námestia, mohli si ušetriť mesiac roboty.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Medzitým vyšiel najavo Gašparov príbuzenský vzťah k Miroslavovi Bödörovi, majiteľovi SBS Bonul, ktorá už celé roky ryžuje milióny eur na štátnych zákazkách v oblasti bezpečnostných služieb a objavuje sa stále viac indícií, že jej majiteľ je skutočným policajným prezidentom tejto krajiny, pričom jeho zať má byť len bábkou – takým malým plyšovým gašparkom – v jeho rukách.

Minulý týždeň Gašpar opäť zabodoval, keď „zapotil“, že Krajmer, ktorý medzičasom k 1. aprílu na svoj post rezignoval, by sa vraj mohol vrátiť do svojej funkcie. Inými slovami: jedna-jediná figúrka z tohto smiešneho ansámblu klaunov a kaukliarov zvaného Policajný zbor SR, ktorá prejavila aspoň zvyšky sebareflexie a našla v sebe aspoň toľko chochmesu, aby odstúpila sama od seba, by sa podľa vrchného gašparka mala vrátiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

No a najnovšie Gašparovej polícii rovno spred nosa ufrngol ďalší odsúdený mnohonásobný zločinec, mafiánsky boss Róbert Okoličány, ktorému Najvyšší súd SR potvrdil vynesený trest, čo sa všeobecne očakávalo ako formalita. No keď si milí policajti poňho prišli, zistili, že nie je doma. Sviňa jedna, ani len nepočkal, kým mu nasadia klepetá a posadia ho za mreže! No videl toto svet? Keďže to nebol zďaleka prvý a istotne ani posledný prípad (spomeňme len notoricky známe mená ako Karol Mello, Viliam Mišenka, Ľuboš Kosík či Dávid Brtva), navidomoči je jediný záver: mnohí gašparovi babráci, či už v uniformách alebo v civile, majú stále dosť veľký hokej v tom, proti komu a v čí prospech uplatňovať známy slogan „Pomáhať a chrániť“.

Napriek všetkým týmto prešľapom Gašpar ostáva vo funkcii a začína budiť dojem, že je nepotopiteľnejší ako Titanic a neodvolateľnejší ako Fico s Kaliňákom dokopy. Ale my už vieme, ako to dopadlo s jedným, druhým aj tretím…

Kalibabov nástupca Tomáš Drucker, ktorý figuroval už v škandále z citovaného Nicholsonovho blogu, sa k ďalšej položke v utešene narastajúcej zbierke funkcií (je vôbec niečo, čo by tento človek nezvládol?) zdanlivo dostal ako slepé kura k zrnu. Ale iba zdanlivo. Začína byť totiž nad slnko jasnejšie, že Fico a Kaliňák si ho vybrali veľmi starostlivo a že jedinou úlohou tohto zázračného krízového manažéra je získať čas na čo najdôkladnejšie zametenie stôp. Nie, nie tých vo Veľkej Mači – tá stopa už dávno vychladla sama – ale stôp po miliónových zlodejstvách smeráckeho putovného zbojníckeho cirkusu.

Po tom, čo prezident odmietol Ráža ml. čoby ministra vnútra vo vláde, ktorú zbúchali za 48 hodín, mal Drucker ďalších 24 hodín, aby sa rozhodol, či prijme svoju „mission impossible“. Bolo to isto ťažké rozhodovanie. Pre každého úspešného manažéra zvyknutého večne chytať čas za chvost (lebo veď čas sú peniaze) musí byť totiž ozaj frustrujúce, keď musí zrazu hniť na stoličke a predstierať aktivitu…

No on svoju misiu prijal, nuž začal žabu variť. Pekne pomaly, aby z hrnca nevyskočila. Jeho pracovnou metódou sa stalo zahmlievanie a zaliezanie a jeho najlepšími priateľmi výhovorky a vytáčky. Avizované „dni až týždne“, ktoré si pri svojom nástupe do funkcie verejne vyžiadal na rozhodnutie o Gašparovi, sa napokon natiahli na ubezpečenie, že „do mesiaca sa rozhodnem“. Drucker sa dokonca nehanbil povedať, že Gašpar podľa neho urobil aj „dobré veci“, pričom akosi zabudol dať jediný konkrétny príklad.

Medzitým sme sa dozvedeli, že Gašpar posledných pár rokov poberal vyšší plat ako kedysi Fico s Kaliňákom či dnes Pellegrini s Druckerom. Všetci vieme, ako to chodí v súkromnej firme: najväčšie prachy musí brať človek, ktorý nesie najväčšiu zodpovednosť za jej hospodárske výsledky, to je predsa jasné, nie? Vieme aj to, že Smer a populisti rovnakej krvnej skupiny v celom našom regióne (napr. Babiš či Orbán) sa stále menej taja ambíciou riadiť „svoje“ štáty ako firmy. Za čo potom asi tak môže niesť zodpovednosť policajný prezident, ktorého podriadení fatálne zlyhávajú pri vyšetrovaní tých najexponovanejších zločinov a zatváraní tých najodpornejších zločincov? Odpoveď nech si dá každý sám, ale za „pomáhať a chrániť“ to určite nebude…

Po neutíchajúcom tlaku ulice mal Drucker najneskôr dnes alebo zajtra oznámiť, či Gašpara odvolá alebo nie. No skôr, ako mohol verejnosti oznámiť výsledok svojho nekonečného hĺbania, využil azyl nemocničnej opatery. Zdá sa, že okrem Ficovho syndrómu nevysvetliteľných zdrojov na vlastné bývanie pochytil aj Ficov syndróm krčnej chrbtice…

A výsledok celej tejto klauniády? Od vraždy prešiel vyše mesiac a pol, dvaja nevinní mladí ľudia sú mŕtvi, vrah je dávno za horami – za dolami, objednávatelia vraždy sa vo svojich milionárskych vilách rehocú do dlane či škľabia do tváre nám všetkým, nový minister vnútra pred verejnosťou zaliezol do nemocnice a ten, čo mal rezignovať už 26. februára (pretože to bola JEHO polícia, ktorá celé mesiace pred vraždou ignorovala žiadosť Jána Kuciaka o ochranu), aj 12. apríla ešte stále sedí na svojej stoličke a tvári sa, že on nič, on muzikant.

Náš psíček a mačička si očividne myslia, že my všetci sme hlúpučké detičky, ktoré ešte nevyrástli z Čapkových rozprávok a zožerú všetko, čo oni do svojej žabacej polievky nahádzali. Zabudli však, že my už dávno čítame literatúru pre dospelých. Napríklad skvelú báseň Bludný Holanďan od – uhádli ste – Karla Kryla:

Paměť je v bankrotu

a z domu nevychází

Čest stojí u plotu

a kamením se hází

Cit s hlavou hovězí

vybírá popelnice

A pravda? Vítězí,

slepá jak řeholnice,

oděna v díry

Dvaja spomínaní páni nám za posledné týždne mnohokrát ukázali, že presne takto tieto ľudské cnosti a hodnoty vnímajú oni sami. Verím, že tie desaťtisíce ľudí, ktoré v nedeľu opäť vyjdú do ulíc, o nich majú celkom odlišnú predstavu. A že to dajú patrične – a poriadne nahlas – najavo.

Daniel Borský

Daniel Borský

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Kto som? Na túto otázku asi najlepšie odpovie najväčší český básnik (minimálne) dvadsiateho storočia:Jde jaro do létaa léto do podzimuV kostýmu Hamletaa v mozku Hirošimu,strach krajem obchází,sešvagřen s beznadějíKrál chlastá se zlodějiv putyce nad hrázíNa prášek rozemnoumá váhání mé činyVždyť, kdo je onde mnouje vlastně někdo jinýZombie! Sen z morfia.Ve vodě obraz klamnýKdo jsem? Jen bezvýznamný,zatrpklý páriaTen druhý přebírávítězství, pocty, cenyMé já - je nevíraPůlkacíř, uřícenýz útěku před citem,před láskou, před pohodlímJeště se někdy modlímv tom příliš hlasitém,hrabivém očistciCo zbývá, moji páni?Pokorně přečíst si,tiše a bez reptání,rozsudek mlčeníA nad skleničkou rakijidál věřit na zázrakyUctivost, vážení Karel Kryl (*1944 †1994) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu