reklama

Napodobeninátor, marš z úradu!

Slaniny na hlave predsedu parlamentu je už toľko, že mu prerastá nielen cez uši a oči (bohužiaľ, na ústa zatiaľ ešte stále nezvýšilo) ale začala mu obaľovať aj mozog.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Inak si ťažko vysvetliť jeho pondelňajšiu tlačovku vo ficovsko-plavčanovskom štýle, na ktorej najprv blahosklonne vzal na vedomie správu účelovej komisie UMB, následne lživo interpretoval jej závery tak, že vraj „nebol porušený žiadny zákon“, a napokon víťazoslávne skonštatoval, že v nej chýba kľúčové slovko „plagiát“.

Je nutné dodať, že najnovší pľuvanec do tváre práva a zákonnosti zo strany predsedu parlamentu (!) by nikdy nebol možný bez zavrhnutiahodného vajatania členov spomínanej komisie, ktorí v duchu tých najhorších tradícií opatrníctva ba predposratosti zdedených z obdobia normalizácie nenabrali odvahu ani len na to, aby lopatu nazvali lopatou, a úzkostlivo sa vyhli označeniu Dankovej práce za plagiát s úbohým odôvodnením, že náš právny poriadok takéto slovo nepozná, čo ich však vôbec nepopchlo k tomu, aby ponamáhali svoje učené mozgy a prišli s nejakým iným jednoznačným slovkom, ktoré náš právny poriadok pozná.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Andrej Danko opäť raz nepochopil
Andrej Danko opäť raz nepochopil (zdroj: TASR)

Ale späť k Dankovi a jeho tragickému nepochopeniu záverov komisie UMB. Čeština má jedno pekné príslovie, ktoré znie: „Chytrému napověz, hloupého trkni.“ Znamená to asi toľko, že bystrejšiemu na pochopenie povedaného či napísaného stačia aj kulantnejšie výrazové prostriedky, kým tí duchom útlejší potrebujú vysvetlenie takpovediac po lopate (niektorí ozaj zabrzdení tou lopatou potrebujú dostať aj jemne po gebuli, aby sa im v nej rozjasnilo). Preto sa predseda parlamentu isto nebude hnevať, ak mu závery komisie ohľadne jeho vykrádania cudzieho intelektuálneho vlastníctva vysvetlím na nasledujúcom úryvku z rozsiahlejšieho cyklu, ktorý narába s trochu zemitejším jazykom. Akiste mu bude rozumieť, keďže jeho výťahom do vysokej politiky bol celkom isto najväčší chrapúň v histórii slovenského parlamentarizmu. Tu je sľúbený úryvok:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Zatvor za sebou dvere, Danko!“ Žiačik vstúpi do riaditeľne, v očiach známy neprítomný výraz, srdce kdesi v hrdle, dlane sa mu potia. Tuší, že je zle. Riaditeľ školy spustí slovnú kanonádu: „Ty chumaj jeden, koľkokrát ti mám hovoriť, že odpisovať sa nesmie? Kedy si to už konečne vtlčieš do tej svojej sprostej kotrby?“ Plesk! – priletí facka z dlane veľkej ani lopár a na Dankovom líci sa pomaly vyfarbuje všetkých päť prstov pána riaditeľa. „Čo sa takto chceš naučiť, ty ozembuch? Takto sa chceš dostať na vysokú školu, ty mamľas? Veď z teba vyrastie trkvas, trubiroh, tupec!“ Bác! – ďalšia facka. Danko zrazu chápe, ako sa asi cíti rybár, ktorého po papuli vyplieska 50-kilový sumec. „A ako k tomu príde tá chudera spolužiačka, ktorá sa doma poctivo učila, kým ty si hral na dvore s kamarátmi futbal, há? Ja ti ukážem po kostole hvízdať, ty chrcheľ lepkavý!“ Bác, bác, bác…

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Kedysi na jar roku 1982 sa mi veľmi podobná príhoda stala v riaditeľni ZŠ Jesenského v Bratislave. Dostal som vtedy od riaditeľa – mimochodom, celkom statného chlapiska – riadny világoš a odvtedy si pamätám, že kopať do dverí zborovne kvôli predmetu zabavenému počas vyučovania sa skrátka neoplatí – a napokon, ani nepatrí.

Keby sa podobnej výchovnej nakladačky bolo v mladosti dostalo aj ctenému kpt. JUDr. Andrejovi Dankovi, CtrlC+CtrlV, možno by si bol zapamätal, že odpisovať sa jednoducho nepatrí. Ak už nie preto, že ide o takpovediac chvastanie sa cudzím perím, tak určite preto, že notorický odpisovač celkom zákonite nikdy nepocíti potrebu niečo sa naozaj naučiť a v dôsledku toho zostane tupý ako motyka, aj keby mal celú hromadu titulov pred menom i za menom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bohužiaľ, celkom iná vec je odpoveď na otázku, či sa také chovanie oplatí. V istých kruhoch našej spoločnosti sa totiž stále nosí výrazný rozdiel medzi tým, či sa niečo nepatrí, a tým, či sa to napriek tomu predsa len neoplatí. Napríklad či sa neoplatí zabezpečiť rodinu na niekoľko generácií dopredu výmenou za deväť či jedenásť rokov v base, ktoré len toť nedávno vyfasovali Štefanov s Janušekom. Alebo, ako v prípade Danka, ktorý medzičasom hrdo, odborne a slušne prevzal vedúcu úlohu v rodnej strane spomenutých kriminálnikov, či sa neoplatí vymeniť zisk nezaslúženej akademickej hodnosti za risk obvinenia z nezákonného falšovania voľakedy v ďalekej budúcnosti.

Keďže cieľom akademického falšovania predsedu parlamentu bolo získanie právnického titulu JUDr., zostanem v doméne zákonov a pripomeniem mu, ktorý konkrétny zákon bol jeho konaním porušený: ide o zákon č. 185/2015 Z.z., známy aj ako Autorský zákon.

Najskôr si povedzme, čo je predmetom tohto zákona. Podľa § 3 odseku (1) je ním ochrana autorských práv vzťahujúcich sa na „dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami, bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia“.

Pri tejto príležitosti dávam členom komisie UMB do pozornosti celkom pekné slovenské slovo, ktorým tento zákon (a tým pádom aj náš právny poriadok) nahrádza to slovo, čo Danko v jej správe tak usilovne hľadal a na svoju veľkú radosť nenašiel: napodobenina. Zároveň navrhujem, aby naše médiá odteraz predsedu parlamentu nazývali nie škaredým cudzím termínom plagiátor, ale pekným našským výrazom napodobeninátor. Alebo, ak im to príde príliš dlhé, celkom jednoducho falšovateľ.

Ostaňme naďalej v rovine práva a pozrime sa, aké možnosti poskytuje momentálne platná verzia spomenutého zákona pani Emílii Shakkourovej, právničke a pôvodnej autorke Dankovej práce, ktorá vďaka nej rok pred Dankom svoj titul obhájila na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Ak ponecháme bokom celkom okrajovú možnosť (cha!), že pani Shakkourová o Dankovej napodobenine svojej práce nevedela a nemala z nej žiaden finančný ani iný prospech, potom jej Autorský zákon zaručuje nasledujúce práva.

Podľa § 58 odseku (1) písmena d) zákona sa „autor, do ktorého práva sa neoprávnene zasiahlo alebo ktorého právu hrozí neoprávnený zásah, môže domáhať najmä poskytnutia informácií o pôvode rozmnoženiny diela alebo napodobeniny diela“ ako aj „o spôsobe a rozsahu jej použitia a o službách porušujúcich právo autora, a to vrátane ceny rozmnoženiny či napodobeniny diela“. Podľa písmena f) sa môže pôvodný autor diela dožadovať odstránenia následkov zásahu do svojho práva na náklady osoby, ktorá neoprávnene zasiahla alebo hrozila neoprávneným zásahom, a to zničením neoprávnene vyhotovenej rozmnoženiny alebo napodobeniny diela a jej stiahnutím z obehu.

Počkajme si, nakoľko skutočnej autorke Dankovej rigoróznej práce (pripomínam, že právničke) bude záležať na tom, aby sa na jej úkor nepošliapavali zákony tejto krajiny, a s akou razantnosťou sa bude domáhať svojich práv zaručených týmito zákonmi. Mňa osobne (a isto aj množstvo intelektuálne menej nadaných študentov na UMB a inde) by napríklad celkom zaujímalo, akú cenu a komu Danko za svoju napodobeninu jej diela zaplatil. Ešte zaujímavejšie bude sledovať, či pani Shakkourová bude trvať na zničení Dankovej napodobeniny na jeho vlastné náklady. Nemusíme sa nevyhnutne vracať do temného obdobia pálenia kníh, hoci v tomto konkrétnom prípade by zas k až takej veľkej škode neprišlo (koniec koncov, originál by zostal nedotknutý). Postačila by aj celkom obyčajná skartácia; verejná, dodajme, nakoľko ide o verejného činiteľa.

A aby z toho členovia podarenej komisie UMB náhodou nevyšli bez škrabanca, pripomínam, že podľa odseku 2 toho istého zákona je tieto informácie „povinná poskytnúť aj osoba, ktorá má v držbe rozmnoženinu diela alebo napodobeninu diela“. Z toho vyplýva, že členovia komisie aj vedenie UMB Banská Bystrica opakovane porušovali zákon, keď sa s verejnosťou celé mesiace hrali na skrývačku ohľadom zverejnenia Dankovej napodobeniny.

Na rozdiel od svojich akademických kolegov z UMB, ktorí už týždeň pokračujú vo svojom vajataní, sa veľmi adresne a presvedčivo vyjadrili aspoň predstavitelia tých rešpektovanejších akademických ustanovizní, menovite Univerzity Komenského v Bratislave či Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. Kým prvá vo svojom obsiahlom a veľmi dobre vyargumentovanom stanovisku píše: „Nie je našou úlohou ako reprezentantov akademickej obce fakulty apelovať na Andreja Danka, ktorý porušovaním aj vtedy platných akademických štandardov prišiel k titulu JUDr., aby vyvodil politickú zodpovednosť (i keď ako občania na to máme svoj názor)“, košická univerzita nielenže tento názor sekunduje ale ide ešte ďalej: „UPJŠ sa hlási k názoru, že v spoločnosti by nemalo byť akceptovateľné, aby na významných pozíciách v rôznych oblastiach spoločenského života pôsobili ľudia, ktorí sa dopustili porušenia práv duševného vlastníctva.“

Človeku sa až žiada zvolať: „Konečne!“ Po mnohých rokoch sa zdá, že popredným zástupcom našej akademickej obce konečne dochádza trpezlivosť nielen s Andrejom Dankom ale aj s rôznymi predstaviteľmi jeho strany, ktorí nielenže trestuhodne zanedbávali ale v posledných rokoch doslova systematicky rabovali vzdelávací systém tejto krajiny. Pripomeniem, že od novembra 1989 boli členovia a nominanti SNS na čele Ministerstva školstva SR dovedna vyše 11 rokov, čo je oveľa dlhšie ako zástupcovia ktorejkoľvek inej strany (nesmieme nikdy zabudnúť na esá ako Eva Slavkovská, Ján Mikolaj či Peter Plavčan). Počkajme si, či sa zobudia aj študenti spomenutých aj ďalších univerzít a začnú nástojiť na riešení, ktoré je momentálne jediným zmysluplným vyústením dnešnej tragikomickej situácie doktora-nedoktora Danka: Marš z úradu, napodobeninátor!

Daniel Borský

Daniel Borský

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Kto som? Na túto otázku asi najlepšie odpovie najväčší český básnik (minimálne) dvadsiateho storočia:Jde jaro do létaa léto do podzimuV kostýmu Hamletaa v mozku Hirošimu,strach krajem obchází,sešvagřen s beznadějíKrál chlastá se zlodějiv putyce nad hrázíNa prášek rozemnoumá váhání mé činyVždyť, kdo je onde mnouje vlastně někdo jinýZombie! Sen z morfia.Ve vodě obraz klamnýKdo jsem? Jen bezvýznamný,zatrpklý páriaTen druhý přebírávítězství, pocty, cenyMé já - je nevíraPůlkacíř, uřícenýz útěku před citem,před láskou, před pohodlímJeště se někdy modlímv tom příliš hlasitém,hrabivém očistciCo zbývá, moji páni?Pokorně přečíst si,tiše a bez reptání,rozsudek mlčeníA nad skleničkou rakijidál věřit na zázrakyUctivost, vážení Karel Kryl (*1944 †1994) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu