reklama

Rok po vražde si z nás tí hore stále robia prču

Hoci viem, že udržať si optimizmus je pre novinára zásadnou podmienkou ochrany duševného zdravia, mám pre všetkých novinárov dosť smutnú novinku či skôr výzvu: Neklamte sebe ani nám do kešene; nezmenilo sa VÔBEC NIČ.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Uplynul rok od vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a naši novinári – pokiaľ Ficovi (po koľký raz už?) naivne nezožrali najnovšiu návnadu aj s navijakom a práve horúčkovito nerozoberajú Kiskove daňové úniky, ku ktorým vlastne nikdy nedošlo – sa predháňajú v rekapituláciách toho, čo našej krajine prinieslo uplynulých 365 dní. Ich hodnotenia siahajú od opatrného až po otvorený optimizmus. Preto si skúsme stručne zhrnúť, kam sme sa dostali za ten rok, čo od hanebnej vraždy dvoch mladých ľudí uplynul.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

A čo má byť, že odstúpilo Duo Robertko?

Medzi najväčšími výdobytkami posledného roka sa donekonečna omieľa odstúpenie Fica, Kaliňáka a Gašpara, najčastejšie v tom zmysle, že ešte pred takým rokom by sme ich rezignáciu brali všetkými desiatimi.

No moment! A to má byť akože nejaký úspech?! Vari sme už zabudli na to, že títo ľudia mali byť minimálne na smetisku dejín – ak nie rovno za mrežami – už od posledných volieb? Vari sme už zabudli na to, že pri moci sa táto banda kariérnych aparátčikov udržala len preto, že dvaja stranícki predsedovia, ktorí len toť nedávno celkom na drzovku chceli zasadnúť do kresiel ústavných sudcov, spolu s ďalším predsedom, ktorý práve teraz kandiduje na prezidenta s jasným zadaním roztrieštiť hlasy demokratického voličstva, a ďalším, pre ktorého je súčasný post predsedu parlamentu iba medzistupňom k jeho skutočne vytúženej méte – kreslu v ruskej Štátnej Dume za „avtonómnuju óblasť Slovákia“ – spáchali v histórii tejto krajiny nevídaný a neslýchaný podvod na svojich voličoch?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nehovoriac o tom, že ani s tým odstupovaním to nebolo až také jednoduché, hoci celkom veľavravné: Fico odstúpil 15. marca 2018, Kaliňák ho nasledoval 22. marca 2018, no Gašpar sa svojej funkcie zubami-nechtami držal až do 31. mája 2018. Už len táto časová súslednosť azda najlepšie vypovedá o tom, ktorý z týchto troch panákov bol pre oligarchov v pozadí Smeru v danom čase najkľúčovejší. Pre Gašpara neváhali obetovať svojho najsympatickejšieho ministra Druckera (Kaliňák isto odpustí), len aby Gašpar mohol dôkladne upratať a – ak chcete – pozametať. A keďže sa mu to k ohlásenému dátumu rezignácie zrejme nepodarilo k úplnej spokojnosti mecenášov, dodatočne sa ešte navliekol do saka obľúbenej Kaliňákovej sukne, aby mohol ešte aj prach dočista vyutierať. Až priznanie agenta Pavla Vorobjova, že na Gašparov výslovný príkaz lustroval Kuciaka v policajných databázach len niekoľko mesiacov pred jeho vraždou, Gašparovi definitívne zlomilo väz (hoci toto treba brať nanajvýš ako dramatickú slovnú figúru, lebo Gašpar je stále vysmiaty ako lečo).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bábka za bábku

To ma pravdaže privádza k tomu, akými figúrkami boli traja prominentní panáci tohto trúchlocirkusu nahradení: Pellegrini, Saková, Lučanský. No to je mi už len terno! Ten prvý vešia záclony vždy, keď od neho občania očakávajú, že sa k niečomu dôležitému vyjadrí, a v zásade tak urobí vždy až po tom, čo ho k tomu dokopú komentáre novinárov a blogerov. Napriek jeho občasnému napínaniu mediálnych svalov a zbožným želaniam niektorých komentátorov niet najmenších pochýb, že Pellegrini je len pajác s nulovým politickým výtlakom, ktorého neberú vážne nielen koaliční partneri ale ani poslanci jeho vlastnej strany. Keď si dovolí skritizovať „svojich“ poslancov za zbabelosť, s akou sa zhostili svojej ústavnej povinnosti zvoliť kandidátov na ústavných sudcov, tí ho bez štipky rešpektu odkážu do patričných medzí a ešte mu naložia za to, že málo chodí medzi nich na poslanecký klub. Keď z Izraela pozve protestujúcich farmárov na svoj (!) Úrad vlády SR a ministerka pôdohospodárstva Matečná mu zakontruje, že „títo ľudia na traktoroch tam nemajú čo robiť“, Il Pagliazzo sa zháči a za svoju ministerku sa poslušne postaví na spoločnej tlačovke. Naozaj ešte niekto verí, že tento šašo je schopný nastoliť novú politickú kultúru?

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Druhá menovaná, teda Saková, odbíja všetky novinárske otázky o priebehu vyšetrovania exponovanej dvojnásobnej vraždy obohranou floskulou o tom, že ona nie je orgánom činným v trestnom konaní. To jej však vôbec nebráni, aby vzápätí po definitívnych kopačkách pre Gašpara, na ktoré takmer rok čakala celá krajina, rozhodla o odňatí podstatnej časti prípadu Juhásovmu tímu a jej pridelení vyšetrovateľom inšpekcii Ministerstva vnútra, oficiálne vraj preto, aby zabránila ďalším únikom informácií z vyšetrovania. Čoskoro uvidíme, nakoľko sa Sakovej zadanie pre "inšpektorov" podobalo na Kaliho zadanie pre vyšetrovateľov Gorily - teda dôkladne pozametať.

Eso špeciálnej prokuratúry

Na druhej strane, keď si človek uvedomí, akými vyšetrovateľskými „esami“ disponuje Úrad špeciálnej prokuratúry, komu inému to už mali dať? Na čele orgánu, ktorého hlavnou úlohou je stíhať tých najexponovanejších zločincov, už bezmála 15 rokov sedí Dušan Kováčik, azda najneschopnejší prokurátor pod slnkom, ktorý za celú svoju „špeciálnu“ kariéru vzniesol celý tucet obvinení a za mreže neposadil ani jediného exponovaného zločinca (ktovie, možno preto sa jeho úrad pýši prívlastkom „špeciálna“; aj školy pre mentálne postihnutých sa predsa označujú týmto eufemizmom).

Jediné, čím sa zdanlivo doživotný špeciálny prokurátor za posledný rok zviditeľnil, bola nedávna správa o tom, že pred pár rokmi do svojej banky len tak mírnix-dírnix priniesol 204 tisíc eur v hotovosti. (Aby Ficovi voliči, z ktorých obrovská väčšina mesačne zarobí maximálne €400 v čistom, získali akú-takú predstavu, o koľko asi ide: je to plus-mínus toľko, koľko úbožiaci ako ste vy zarobia za 42,5 roka, čiže za takmer celý svoj mizerný produktívny život – od učňovky až po dôchodok. A to už vôbec nehovorím o tom, že aby ste aj vy mohli len tak prísť do svojej banky a tých 204 tisíc na svoj účet vložiť, nesmeli by ste po celý ten čas jesť, piť, fajčiť, kúriť, svietiť, bývať, dať svoje deti do škôlky či do školy, chodiť na dovolenky a vôbec tak celkovo – žiť. Tak čo, už máte aspoň hmlistú predstavu? Fajn. A to bola reč len o úbohých 204 litroch, nie o miliónových províziách „pre Roba a Jana“, aby som citoval jedného z mála skutočných prokurátorov Vasiľa Špirku).

A čo ostatné hviezdy tohto panoptika?

Poďme ďalej. Ministerstvo zahraničných vecí dodnes vedie zúfalý diplomat, ktorý posledný rok strávil bezmocným pozorovaním toho, ako mu niktoši typu Danka či Blahu – čiže ľudia podobného svetonázorového kovania, akurát bez diplomatického vzdelania – drzo lezú do kapusty. Aj vy sa niekedy sami seba pýtate, ako môže tento človek riadiť a hájiť zahraničnú politiku suverénneho štátu, keď nevie obhájiť ani svoju vlastnú suverenitu? (Aby som nebol prehnane negatívny, posielam pánu ministrovi celkom „vesjoluju pjesenku“ od Karla Kryla.) Veď keby mal aspoň za necht toho, čomu bežní ľudia všade na svete vravia česť a charakter (ale to by zas nemohol robiť diplomata, všakáno?), už dávno by na svoj post musel rezignovať.

Moment, veď on už predsa rezignoval a to nie len tak ledajako! Ak si spomínate, minister Lajčák podal azda tú najkurióznejšiu demisiu v histórii (bývalý americký prezident George W. Bush by ju akiste nazval „matkou všetkých abdikácií“, hoci išlo o takpovediac polovičné tehotenstvo). Najprv ju ohlásil, potom o nej začal premýšľať, aby ju napokon prezidentovi Kiskovi aj doručil. No potom zrejme dostal od akcionárov Smeru befél, nech nestvára psie kusy, aspoň do volieb to ešte potiahne a potom sa môže odpratať do nejakej funkcie v OSN či OBSE, ktorá je spoľahlivo mimo radaru Ficovoličov (to sú tí, čo nemajú predstavu o tom, koľko je to 204 tisíc eur – viď vyššie). A ktovie, keď sa raz naňho zabudne (napr. ako na Kubiša), ešte stále z neho môže byť celkom súci kandidát na „nášho prezidenta“. Nuž, a takýto človek má pod palcom (hoci mne osobne napadajú aj priliehavejšie časti tela) zahraničnú politiku tejto krajiny…

O Matečnej už reč bola (to je tá pani, čo pred kamerami vždy vyzerá, ako keby pod sukňou práve zacítila cudziu ruku), ale predsa len nemožno obísť fakt, že medzi kostlivcami, ktoré tejto vládnej garnitúre zo skrine vypadli len zopár týždňov po Kuciakovej smrti, boli mnohomiliónové podvody s eurofondovými agrodotáciami. Na nich sa veselo vykrmovali nielen Vadalovi amici mafiosi ale predovšetkým Ficovi najbližšia smerácka „šľachta“, napríklad bývalá poslankyňa Smeru Ľubica Rošková, táto sedlaňa, ktorá neváha nechať sa od spoluobčanov titulovať „grófka“ (Fico ako predseda má pravdaže výnimku a povolenie oslovovať ju „moja Ľubka“).

Táto naša vlastná, svojstojná mafia, od ktorej sa takí Vadalovci môžu akurát tak pozorne a pokorne učiť, už celé roky ožobračuje miestnych farmárov, ich rodiny a zamestnancov. Dodajme, že najmä na tom východe, kde podľa Fica údajne nič nie je, azda s výnimkou hlavnej základne jeho voličskej podpory. A keď títo zúfalci konečne naberú odvahu prejsť celé Slovensko, aby takmer po roku trvali na splnení svojich požiadaviek, dočkajú sa od ministerky Matečnej dehonestujúcich obvinení z údajných straníckych záujmov a dokonca z kriminálnej minulosti. Dodajme, že tieto vymyslené obvinenia prišli od tej istej Matečnej, ktorá od roku 2008 sedela na Slovenskom pozemkovom fonde a najmä od roku 2012 ako jeho generálna riaditeľka nominovaná stranou Smer-SD pomáhala budovať systém pochybného prideľovania poľnohospodárskych dotácií „našim ľuďom“, ktorý sa len nedávno dostal pod drobnohľad Európskej komisie a dá sa s istotou očakávať, že prebiehajúce vyšetrovanie všetkých daňových poplatníkov vyjde ešte poriadne draho.

Stačilo, odíďte!

V tomto duchu by sme mohli pokračovať rad za radom: napríklad ministerkou školstva Martinou Lubyovou, nástupkyňou po Petrovi Plavčanovi, ktorý nevedel vysvetliť chystaný podvod s eurofondovými dotáciami za 300 miliónov eur. Len čo nová ministerka nadobudla dojem (fakt netuším, na základe čoho), že sa na Plavčana zabudlo, „strihla si“ nové kolo rozdávania zo spoločného, tentoraz za 30 miliónov eur, a celkom drzo očakávala, že jej to prejde, hoci medzi obdarovanými mal byť aj jej vlastný otec. Nuž, neprešlo… Alebo ministrom obrany Gajdošom, ktorý lajdácky zbúchal nanajvýš podozrivý tender na americké stíhačky, čo mu však vôbec nebránilo v tom, aby celkom nedávno predĺžil zmluvu na servis ruských MiG-ov až do roku 2021.

Nehodlám však teraz plytvať časom a priestorom tohto blogu, pretože isté je jedno: činnosť každého ministra v tejto vláde by vydala na celú sériu blogov a ani jediný z nich by nebol práve príjemným čítaním.

A ostatné celebrity tohto Ficovho, Dankovho a Bugárovho ansámblu? Nič. Čakajú, zalezení ako vši pod chrastou, kým búrka prehrmí a oni sa opäť budú môcť ujať svojich funkcií (pripomeňme, že Ficova jednoduchá Mária a ešte jednoduchší Jasaň pred rokom odišli zo svojich postov iba „dočasne“). Maznák Glváč sa stále verejne nevyjadril k svojej komunikácii s obvinenou objednávateľkou Kuciakovej vraždy Alenou Zsuzsovou, hoci to sľuboval urobiť už pred mesiacom…

Atakďalej, atakďalej, atakďalej… Kam sa človek pozrie, natrafí na nejakú neprávosť. Až sa človeku tisne na jazyk trpká biblická parafráza: „Rozsekni kus dreva a nájdeš zlodejstvo; obráť kameň a objavíš korupciu.“

Neviem ako vy, milí čitatelia, ale ja už mám toho akurát po krk. Táto svoloč, ktorá si vznešene vraví vláda (hoci napriek parlamentnej väčšine nevie zabezpečiť ani len funkčný ústavný súd), nikdy neodíde sama od seba. Tak ako Íri kedysi museli zo svojej krajiny doslova vyduriť Angličanov, aj my budeme musieť vytrvať a tlačiť, až kým sa tento nepodarený Cirkus Ficberto poberie ta het, či už na smetisko dejín alebo len tak, o dom ďalej (napríklad takí bratia Česi vyzerajú byť celkom spokojní s Babišom, možno by prijali aj ďalších neoboľševikov; v tomto ohľade je náš exportný potenciál takrečeno neobmedzený).

Aj preto budem dnes podvečer stáť na námestí. Teším sa na všetkých ľudí dobrej vôle. A ešte jedna „krylovka“ pre nás na dnešný deň.

Daniel Borský

Daniel Borský

Bloger 
  • Počet článkov:  24
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Kto som? Na túto otázku asi najlepšie odpovie najväčší český básnik (minimálne) dvadsiateho storočia:Jde jaro do létaa léto do podzimuV kostýmu Hamletaa v mozku Hirošimu,strach krajem obchází,sešvagřen s beznadějíKrál chlastá se zlodějiv putyce nad hrázíNa prášek rozemnoumá váhání mé činyVždyť, kdo je onde mnouje vlastně někdo jinýZombie! Sen z morfia.Ve vodě obraz klamnýKdo jsem? Jen bezvýznamný,zatrpklý páriaTen druhý přebírávítězství, pocty, cenyMé já - je nevíraPůlkacíř, uřícenýz útěku před citem,před láskou, před pohodlímJeště se někdy modlímv tom příliš hlasitém,hrabivém očistciCo zbývá, moji páni?Pokorně přečíst si,tiše a bez reptání,rozsudek mlčeníA nad skleničkou rakijidál věřit na zázrakyUctivost, vážení Karel Kryl (*1944 †1994) Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

86 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu